Hľadáme vírusy nepôvodných rastlín, aby sme chránili naše ekosystémy

Figovník napadnutý vírusom a výskumník BMC SAV Dr. Adam Achs, ktorý sa venuje rastlinným vírusom.

Figovník je modelovým príkladom introdukovanej nepôvodnej rastliny, ktorá sa vplyvom klimatickej zmeny udomácňuje aj na Slovensku. Na obrázku možno vidieť typické príznaky vírusových infekcií, ako je mozaika na listoch. Štúdiu vírusov figovníka sa spolu s kolegami venuje aj Dr. Adam Achs z BMC SAV (vpravo).

Biomedicínske centrum SAV, v. v. i. (BMC SAV) realizuje predbežný výskum zameraný na vírusy nepôvodných rastlín na území Slovenska, ktorého cieľom je prispieť k ochrane poľnohospodárskej produkcie a biodiverzity. V rámci neho sa vedcom podarilo identifikovať niekoľko druhov rastlinných vírusov, ktoré dosiaľ na Slovensku neboli zaznamenané. BMC SAV sa dlhodobo venuje štúdiu diverzity vírusov rastlín na Slovensku. Získané dáta využíva výskumný tím pod vedením doc. Miroslava Glasu na vývoj a optimalizáciu diagnostických metód a následné epidemiologické analýzy.

V poslednom období je príroda vystavená klimatickým zmenám ovplyvňujúcim skladbu rastlinných spoločenstiev a presúvaniu agroekologických zón. Výskum na Oddelení ekológie vírusov BMC SAV sa preto zameriava aj na introdukované rastliny, teda také, ktoré sa na naše územie dostali zámerne vďaka človeku, napríklad s cieľom rozšíriť skladbu pestovaných plodín.

V minulosti u nás tieto rastliny nedokázali prežiť, no v dôsledku klimatickej zmeny sa im začalo dariť, čo znamená, že sa môžu stať hostiteľmi takých druhov vírusov, ktoré sa na Slovensku doposiaľ nenachádzali.

Šesť nových vírusov

V rámci výskumu vedci realizovali predbežný skríning figovníkov, ktoré slúžia ako modelový príklad nepôvodného, no v súčasnosti na Slovensku už hojne pestovaného druhu.

„Modernými molekulárnymi metódami sme na figovníkoch identifikovali šesť druhov vírusov, ktoré na Slovensku doposiaľ neboli zaznamenané,“ informuje Dr. Adam Achs, ktorý so svojimi kolegami rozvíja tento výskumný smer. „Na základe predbežného skríningu plánujeme realizovať rozsiahlejšie mapovanie,“ dodáva.

Okrem toho, že sa môžu stať hostiteľmi nových vírusov, môžu introdukované rastliny slúžiť aj ako rezervoáre vírusov, ktoré sa na Slovensku už vyskytujú, a sprostredkovať tak ich prenos na iné, pôvodné rastliny. Na Slovensku máme okrem figovníka aj ďalšie introdukované rastliny, ako je olivovník európsky, alebo granátovník púnsky.

„Figovník už na Slovensku rastie aj voľne pri cestách, nielen v záhradách, a máme už aj olivovníkové sady. Pre prípad, že sa na Slovensku v budúcnosti rozšíri komerčné pestovanie introdukovaných rastlín, napríklad figovníka, je dôležité poznať ich vírusy a zabezpečiť, aby sadbový materiál v sadoch bol zdravý a testovaný na tieto patogény,“ vysvetľuje Dr. Achs.

Výskum sa zameria aj na šírenie vírusov prostredníctvom inváznych rastlín, ako je na Slovensku hojne rozšírený pajaseň žliazkatý, ambrózia palinolistá, agát biely či plamienok plotný.

Do výskumu sa môže zapojiť aj verejnosť

Časť výskumu sa bude v spolupráci s entomológmi venovať aj hmyzu, ktorý prenáša rastlinné vírusy. Vzhľadom na rýchle rozmnožovanie a schopnosť migrácie je práve monitorovanie hmyzu jedným z najrýchlejších spôsobov, ako zachytiť zmeny v druhovom zložení cirkulujúcich vírusov.

Vedci budú skúmať hmyz, ktorý prenáša rastlinné vírusy a dostal sa k nám z teplejších oblastí v dôsledku klimatických zmien. „Mimoriadne zaujímavé sú cikádky, pretože na Slovensku už máme niekoľko druhov pôvodom zo Stredomoria, ktoré prenášajú rastlinné vírusy. Jeden z nich sa živí práve na figovníkoch, či olivovníkoch, čo znamená, že by mohol spätne prenášať vírusy aj na naše pôvodné rastliny,“ hovorí Dr. Achs.

Do výskumu sa môže zapojiť aj verejnosť a prispieť tak k novým poznatkom o rastlinných vírusoch. Ľudia môžu zaslať vzorky listov introdukovaných rastlín, napríklad figovníkov, poštou alebo ich priniesť osobne na výstavu Agrokomplex v Nitre, kde budú mať virológovia BMC SAV v dňoch 3. – 7. septembra 2025 svoj stánok. Na výstave sa budú môcť návštevníci poradiť o rastlinných virózach a dozvedieť sa viac o aktuálnom výskume v oblasti rastlinnej virológie.

 

Text: E. Rybárová, BMC SAV; Dr. Adam Achs, BMC SAV