Predstavili sme prvé výsledky v medzinárodnom projekte venovanom zoonózam

Skupinová fotografia účastníkov stretnutia v rámci medzinárodného projektu ZOE.

Skupinová fotografia účastníkov stretnutia v rámci medzinárodného projektu ZOE.

Vedci a vedkyne z jedenástich krajín diskutovali na pôde Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i. (BMC SAV) na stretnutí v rámci medzinárodného projektu ZOE venovaného zoonotickým infekčným ochoreniam. Od 21. do 24. mája prebrali prvé čiastkové výsledky, prediskutovali výzvy a navštívili tiež oblasť dunajských luhov a galériu Danubiana.

„Jedným z čiastkových výsledkov, o ktorých sme diskutovali, je prvé modelovanie, ktoré ukazuje, že klimatická zmena bude viesť v súvislosti s kliešťovou encefalitídou k väčšiemu počtu ľudských ochorení na jar a neskoro v lete, respektíve na jeseň, a v lete, keďže je tak horúco a sucho, množstvo ochorení bude klesať,“ približuje Dr. Boris Klempa, ktorý je zodpovedným riešiteľom projektu za BMC SAV.

Najsilnejšou stránkou projektu, ktorého cieľom je prispieť k včasnej identifikácii zvýšeného rizika vzniku infekčných chorôb prenášaných živočíchmi, je podľa neho multidisciplinarita. Na stretnutí boli okrem virológov aj sociológovia, geografi či ekológovia. Tento projekt je výnimočný aj zastúpením z dvoch kontinentov okrem európskych krajín sa na ňom podieľajú aj výskumníci a výskumníčky z Mexika, Guatemaly a Kostariky.

Nadja Kabisch z Leibniz Universität Hannover, inštitúcie, ktorá spolu s nemeckou univerzitnou klinikou Charité Berlin projekt koordinuje, ocenila profesionálnu organizáciu stretnutia aj produktívne diskusie o pokroku v projekte. „Okrem iného sme prebrali aj prvé výsledky z odberov vzoriek v rámci terénneho výskumu počas predchádzajúcich mesiacov vrátane mapovania vegetácie, ktoré sa uskutočnilo po prvýkrát práve v Bratislave pred pár týždňami.“

V Bratislave a okolí vedci a vedkyne BMC SAV v rámci terénneho výskumu v rôznych typoch prostredí odchytávali drobné hlodavce, komáre a zbierali kliešte s cieľom preskúmať u nich výskyt baktérií a vírusov. Terénny výskum je naplánovaný na dva roky. Okrem Slovenska sa realizuje v Guatemale, Kostarike a Slovinsku.

V rámci projektu chcú výskumníci a výskumníčky zistiť, aký veľký je vplyv zmien vo využívaní pôdy a úbytku biodiverzity na prenos patogénov medzi zvieratami a ľuďmi.

 

Text a foto: E. Rybárová