Boris Klempa: Zrazu váš výstup nie je článok v časopise

RNDr. Boris Klempa, DrSc.

„Lepšie, ako keby ste to celé posunuli, urobíte, keď si necháte dať prvú dávku a tú druhú – hoci aj trochu neskôr, keď sa vrátite z dovolenky,“ vysvetľuje človeku na druhej strane pevnej linky RNDr. Boris Klempa, DrSc., vedúci oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV. Čerstvý držiteľ Ceny SAV, Krištáľového krídla a ocenenia Inovátor roka pri tom nestratil trpezlivosť, hoci telefonická poradňa tým, čo nenašli odpoveď na svoju otázku o očkovaní proti koronavírusu nikde inde, rozhodne nepatrí medzi jeho pracovné povinnosti. Fakt je, že tie sa posledný rok a pol dosť zmenili.

„V slabých chvíľach mám pocit, že by som mal robiť čosi podstatne zložitejšie“ – povedali ste pre tento časopis pred tromi rokmi (Akadémia/Správy SAV 1/2018, Čo považuje ocenený virológ za privilégium). Mysleli ste to, pochopiteľne, inak, hovorili ste o vstupe do výskumu na bunkovej úrovni. Ale – paradoxne – je to tu: robíte čosi istým spôsobom podstatne zložitejšie. Takto ste si to iste nepredstavovali…

To rozhodne nie. Rád by som sa vrátil presne k tomu, o čom som hovoril, no zatiaľ to nejde.

Niekoľkokrát ste pri preberaní rôznych vedeckých ocenení ďakovali rodine za pochopenie pri práci vedca. Ešte v čase, keď to znamenalo „len“ čas a trpezlivosť. Teraz ste to zdôraznili pri preberaní Krištáľového krídla opäť. Malo to poďakovanie kvôli pandémii iný obsah?

Iste áno. Keď som to hovoril predtým, myslel som najmä na to, že som veľa cestoval, bol málo doma s rodinou. Veľmi veľa starostí ostávalo na manželke. Teraz necestujem. Som tu stále. Hoci v špičkách, keď bola záťaž kvôli pandémii najväčšia, si ma doma tiež veľmi neužili. Ale teraz nejde len o to, že manželka a svokrovci na seba preberajú starostlivosť o rodinu. Hovorím aj o tom, že rodina mi poskytuje veľkú psychickú podporu. Energia a pochopenie, ktorú doma dostávam, je pri tom zaťažení mimoriadne dôležitá. O to viac, že vedci sa stali aj terčom nenávisti ľudí, ktorí radi kritizujú naše vyjadrenia, posielajú nám zlostné maily, prejavujú na sociálnych sieťach nie nesúhlas, ale zlobu. Bez podpory rodiny by som to nepochybne znášal ťažšie.

Prekvapuje vás táto stránka pandémie?

Prekvapuje ma rozsah. Zdá sa mi, že to narastá, je toho čoraz viac. Lebo že budú odlišné názory, aj radikálnejšie, s tým sa dalo počítať. Niekedy sa však zdá, že už ani nebojujeme s covidom, ale len proti sebe.

Je problém v tom, že tí, ktorí s vami súhlasia, cenia si to, čo robíte, a berú vážne odbornosť vašich vyjadrení, nevedia nájsť cestu, ako to dosť výrazne dať najavo?

To je niečo, čo sa snažím si stále pripomínať. Že rozhodujúca je tá mlčiaca väčšina, o ktorej hovoríte. Ale človek má vnímanie posunuté a neubráni sa tomu, aby počul viac tú kričiacu menšinu. Potrebujete to vlastne v sebe pretlačiť racionalitou. Presviedčať sám seba, že to, čo robíte, má zmysel a treba v tom pokračovať, pretože tie nenávistné reakcie nie sú reprezentatívne.

Nedoplácame trochu na to, že mnohí vedci – vlastne celkom s uspokojením – žili vo svojom svete, ktorý nie úplne otvárali pre ľudí z iných sfér. Že dôvera má málo koreňov v minulosti… Že laici nedostávali dosť často a dosť dôrazne upozornenia, že veda je dôležitá, zlepšuje život a vedci sú ľudia, ktorých názory treba sledovať…

Áno, asi je to tak. O priestor, ktorý majú vedci teraz v médiách, sme mali súťažiť skôr. Neraz si hovorím, ako sa za ten rok a pol zmenil môj svet. Vyjadrenia pre médiá sa stali jeho bežnou súčasťou. Do miery, ktorú považujem až za prehnanú. Vychádza mi to, že to takto nejako malo byť aj predtým. Pochopiteľne s tým, že nejde o mňa, ale o celé spektrum vedy a vedcov. Som zvedavý, či sa to po pandémii vráti do starých koľají alebo sa niečo v tom vzťahu veda – médiá – verejnosť niečo zmení.

Súčasne je to aj naopak. Verejnosť začína vnímať vedu naplno až v momente, keď potrebuje, aby jej pomohla vytiahnuť bodliak z pozadia…

Ale zrejme je to fakt trochu naša chyba. Najmä snahy o osvetu v otázkach základného výskumu sme asi podceňovali. Stále sme v tých našich publikáciách, citáciách, v tom, aký prestížny časopis sa nám „podaril“. Možno nám pri tom ušlo, že rovnako dôležité je prinášať poznatky o našich výsledkoch aj medzi laikov, na verejnosť. Možno sme si to tak trochu elitársky neuvedomovali.

Ako sa za ten viac ako rok zmenila vaša práca? Čo sa stalo s plánmi, ktoré ste mali pred pandémiou?

V mojom prípade sa všetky pozastavili. Všetko som preorientoval na koronavírusy, pritom sa vôbec necítim ako expert na ne a myslím, že sa im perspektívne nebudem venovať. Mal som obrovské šťastie, že môj najdôležitejší hlavný projekt je Európsky vírusový archív (EVA, v súčasnosti už vo svojom treťom pokračovaní, označovanom ako EVA-GLOBAL), ktorý má ako jednu z hlavných filozofií reagovať práve na takéto pandemické situácie. Takže všetko, čo sme robili, bolo vlastne v rámci tohto projektu obhájiteľné. Hoci to v ňom, pochopiteľne, vôbec nebolo naplánované. V tom je Európska komisia dostatočne flexibilná, takže vo vzťahu k nej a tomu projektu sa dalo všetko zdôvodniť. A nikto ma nijakým spôsobom nepenalizoval, že nespĺňam míľniky a výstupy, ktoré boli pôvodne naplánované. Keďže je pandémia, akceptovali, že sa všetko prispôsobuje jej.

Aj v otázkach financovania?

S tým neboli problémy. Koniec koncov, dostali sme prostriedky z viacerých zdrojov, dotácií aj od štátu. Zareagovala aj Agentúra na podporu výskumu a vývoja, máme jeden veľký špeciálny covidový projekt a na niekoľkých ďalších sa podieľame.

Ostatné vaše témy?

Hantavírusy a vírus kliešťovej encefalitídy išli do úzadia. Ten druhý aspoň do určitej miery pokračuje, lebo nie všetci kolegovia, čo na ňom so mnou robili, boli takí vyťažení pandémiou. Takže mohli na práci na ňom pokračovať.

Nikomu z kolegov sa nestalo, že by prišiel o projekt, prípadne mal problémy pre to, že musel spomaliť a venovať sa pandémii?

Nie, nestalo sa, že by nám nejaký zobrali alebo nás penalizovali. Hoci veľa kolegov bolo komplet zaťažených aktivitami, ktoré vyplývali z pandémie. A, pochopiteľne, nehovorím len o výskume. Ako iste viete, robili sme rutinné testovanie, teraz sa venujeme rutinnému sekvenovaniu. Berieme to tak, že je to dôležité a treba to spraviť.

Pri tom ste zrejme výskumu dosť vzdialení…

Možno nezaškodí zdôrazniť, že hoci sme pracovisko základného výskumu, mne bolo od začiatku jasné, že nemáme v oblasti základného výskumu SARS-CoV-2 šancu priniesť niečo prevratné. Netreba si klamať, že by sme mali šancu konkurovať svetovým pracoviskám, ktoré sú inak vybavené, majú iné personálne možnosti a trebárs sa aj dlhodobo už predtým venovali koronavírusom. Naša ambícia preto bola svojou expertízou čo najviac pomáhať doma riešiť konkrétne problémy súvisiace s pandémiou. Sústredili sme sa na praktické aspekty užitočné pre spoločnosť. Pochopiteľne nás to poznamenalo v tom, že sme išli publikačne dole. Lebo sme robili veci, ktoré sú z hľadiska vedeckých publikácií triviálne. Ale narazili sme aj na problém, že sa na nás s rukopismi, ktorých autori pochádzali z čisto slovenských inštitúcií, pozerajú v časopisoch trochu cez prsty. S tým som sa predtým nestretol, publikoval som totiž zväčša spolu s medzinárodným vedeckým kolektívom autorov.

RNDr. Boris Klempa, DrSc.

Blíži sa akreditácia vedeckých inštitúcií SAV. Zohľadnia podľa vás hodnotitelia fakt, že ste spolu s kolegami na rok a pol vypadli z klasickej vedeckej práce a venovali ste sa pandémii?

Neviem. Priznám sa, že otázky okolo akreditácie ma doteraz obchádzali, zrejme aj preto, že naša riaditeľka [prof. RNDr. Silvia Pastoreková, DrSc., riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV, viac Akadémia/Správy SAV 2/2020, Serendipity je schopnosť, nie náhoda – poznámka redakcie] sa ma teraz od takýchto administratívnych vecí snaží chrániť, za čo som jej veľmi vďačný. Ale fakt je, že som predseda vedeckej rady, tak je to téma aj pre mňa. Je to však tak, že na pracovisku v posledných mesiacoch vlastne pracovali zväčša len tí, ktorí sa priamo podieľali na boji s pandémiou. Ostatní boli väčšinou na home office a využili to, že mali čas spísať články o výsledkoch predchádzajúcich výskumov. Tak je možné, že veľa kolegov bude na tom po tejto stránke paradoxne lepšie, keďže mali čas venovať sa publikovaniu.

Ako je to s hodnoteniami vnútri BMC? Ste šéf oddelenia, zrejme strážite aj to. Zohľadňujú sa tieto rozdiely?

Rozhodne áno. Vedenie centra bolo po celý čas naplno vtiahnuté do udalostí, takže nepochybujem o ich vnímaní našich aktivít. Aj kolegovia z iných ústavov, iných oddelení BMC vnímali to, čo sme robili, veľmi pozitívne. Predpokladám, že nik z nich nepochybuje, že boli naše aktivity pre BMC prínosom. Možno nie úplne v scientometrických parametroch, ale inak áno.

Robíme rozhovor v období pred očakávanou treťou vlnou. Na čom pracujete so svojimi kolegami? Stále aj testujete? Sekvenujete?

V rámci pomoci štátu teraz rutinne robíme len sekvenovanie. No popri tom máme spomínaný projekt APVV zameraný na COVID-19, takže robíme na ňom. Jeho súčasťou je aj séroepidemiologická štúdia [okrem iného skúma výskyt protilátkovej odpovede na očkovanie a/alebo infekciu a venuje sa obrannej funkcii protilátok voči šíreniu infekcie a ochoreniu COVID-19 – poznámka redakcie]. Takže máme po mesiacoch konečne viacero aj čisto vedeckých aktivít.

Očakávate, že ak príde tretia vlna, opäť vás to „zhltne“ tým spôsobom ako tie dve prvé?

Neviem, verím, že nie natoľko. Myslím si, že pokiaľ ide o sekvenovanie, to sa nezmení. Iba ak by si Ústav verejného zdravotníctva dokázal tak zvýšiť vlastné kapacity, že by nás nepotrebovali. Boli by sme radi, ak by sa štát zaobišiel bez našich kapacít pri rutinnom testovaní. Lebo to je vec, na ktorú sa za tie mesiace už mohol pripraviť. Skôr možno budeme vstupovať v situáciách, keď naše sily budú potrebovať nejaké konkrétne inštitúcie, ako to bolo napríklad so Slovenským národným divadlom.

Máte za sebou tri spoločenské udalosti, na ktorých ste si prevzali tri rôzne ocenenia. Nie celkom za to isté. Pristavme sa pri nich trochu. Krištáľové krídlo – spolu s doktorom Čekanom (Pavol Čekan, PhD., B.Sc., slovenský vedec pôsobiaci v oblasti molekulárnej biológie, biochémie a onkológie, zakladateľ spoločnosti MultiplexDX – poznámka redakcie) – za vývoj PCR testov. Môžeme sa k tomu stručne vrátiť?

Zjednodušene… Na vývoj tých testov vzniklo vtedy konzorcium, do ktorého sme boli prizvaní ako jedni z posledných. Pôvodne vlastne ako dodávatelia pozitívnej kontroly dodávajúci vírusovú RNA. Postupne sa naša spolupráca rozvinula na veľmi vyvážené partnerstvo s doktorom Čekanom a MultiplexDX. V miere, ktorá je na Slovensku medzi akademickým pracoviskom a súkromnou biotechnologickou firmou ojedinelá. Bola to pre nás z BMC unikátna skúsenosť, lebo sme zo základného výskumu skočili zrazu do aplikovaného. Bolo to niečo nové: zrazu váš výstup nie je článok v časopise, ale máte v ruke reálny produkt, ktorý sa dá chytiť do rúk, škatuľku na testovanie, ktorá sa používa.

Je možné, že vaša spolupráca bude pokračovať?

Rozhodne verím, že sme s ňou vývojom testov na koronavírus neskončili. Máme ďalšie plány, aj na nepandemické časy.

Môžeme sa stručne vrátiť k úlohe akadémie v tejto spolupráci?

Ako som hovoril, našou úlohou bolo pôvodne dodávanie pozitívnej kontroly. Postupne sa ako naša najdôležitejšia úloha ukázala klinická validácia (overovanie) testov, keď už boli vytvorené. Ale úplne na začiatku sme sa podieľali aj na ich vývoji, keď sme overovali na našich izolovaných vírusoch rôzne modifikácie protokolu. Výsledkom je niekoľko verzií testovacích súprav, ktoré sú ako certifikované testy dostupné na trhu. Niektoré z nich napokon kúpil aj štát. My ich s patričnou hrdosťou používame stále.

Popri tom ste sa spolupodieľali aj na vývoji takzvaných kloktacích testov…

Vždy k tomu najprv vysvetľujem, že to nie je iný test, ale len iný spôsob odberu, pričom ďalšie kroky už sú tie isté a je to teda tiež PCR test. Išlo najmä o to ukázať, že táto alternatívna forma odberu je dostatočne dobrá, aby sa mohla rutinne používať.

V súvislosti s Krištáľovým krídlom ste povedali, že toto ocenenie je pre vás osobité. Prečo?

Nechcem, aby to znelo neskromne, no vzhľadom na to, do akej miery som bol v uplynulých mesiacoch exponovaný, sa možno dala nejaká nominácia vo vedeckých cenách tak trochu očakávať. Ale Krištáľové krídlo mi pre svoj celospoločenských dosah pripadá predsa len iný level. Keď si človek prezrie mená laureátov za uplynulé roky, pocíti rešpekt voči tomu, v akej spoločnosti sa ocitol. Nie že by to pri vedeckých cenách tak nebolo, ale toto je pre mňa čosi nové.

Cenu SAV ste získali za popularizáciu vedy spolu s kolegami z Biomedicínskeho centra (viac na inom mieste – poznámka redakcie). To je tak trochu úloha, ktorú vám v poslednom roku a pol pridelil život… Ako tú rolu vnímate?

Pravdupovediac, ešte tu ani nebola pandémia a ja som (niekedy od januára minulého roku) cítil informačné vákuum o tejto téme a že informovanosť verejnosti je niečo, na čo sa treba sústrediť. Bolo mi jasné, že to stojí za našu pozornosť a že je to dôležité. Zdá sa mi, že odvtedy to v mojom prípade nabralo rozmery, že by sme to mohli považovať až za prehnané. Nejde len o to, či som v médiách pričasto a koľko mi to zoberie času, ale aj to, že možno s úspechom pochybovať, či dvoj- alebo trojminútové šoty napríklad v televíznych správach v konečnom dôsledku zvyšujú informovanosť. Či nemá zmysel sústrediť sa len na taký mediálny priestor, ktorý dá možnosť veci dobre vysvetliť. Tak či tak sa to všetko stalo súčasťou mojej práce.

Laudatio k tejto cene okrem iného vyzdvihlo zaujímavý moment, a síce význam dvoch stanovísk (Stanovisko Virologického ústavu BMC SAV k situácii okolo koronavírusu z 28. februára minulého roku a Stanovisko Slovenskej akadémie vied k vakcinácii proti COVID-19 z 18. januára tohto roku), na ktorých zostavovaní ste sa podieľali. Nedávno vyšlo ďalšie, k tretej vlne pandémie. Ukázali sa ako veľmi dôležité…

Súhlasím. To prvé sme urobili vlastne spontánne. A hoci sme vedeli, že je dôležité takéto stanovisko uverejniť, aj tak sme boli prekvapení, aký veľký ohlas to malo, aké – pre webstránku SAV nevídané – počty videní [viac ako 67-tisíc – poznámka redakcie] sa s tým spojili. Presne to ukázalo, aký veľký bol hlad verejnosti po takýchto informáciách.

Vidíte relatívne nízky počet ľudí, ktorí využili možnosť nechať sa proti covidu očkovať, ako minutú príležitosť?

Presne. Ohrozuje nás tu už rok a pol najhoršie zdravotné nebezpečenstvo, aké nezažila žiadna zo žijúcich generácií. Podarilo sa nájsť nástroj, ako to celé ukončiť, a my – nie. My hľadáme dôvody, prečo nie je dobrý! Namiesto toho, aby sme ho použili a skončili to. Mne to pripadá, ako keby sme stratili pud sebazáchovy.

Ocenenie v kategórii Inovátor roka patriace do vyhlasovania Vedca roka ste získali za inovatívny výskum nových metód diagnostiky SARS-CoV-2 využiteľný pre testovanie detí v školách, za podiel na vývoji slovenských PCR testov, ale tiež za reprezentáciu Slovenska v projekte Európskeho vírusového archívu EVA-GLOBAL. O testoch sme už hovorili, vráťme sa ešte krátko k Európskemu vírusovému archívu. Potvrdilo sa to, že je stavaný na kritické situácie?

Absolútne. Ten koncept je jednoducho fantastický. Hovoríme o spolupráci najlepších virologických inštitúcií z veľkého množstva krajín. Vlastne o sieti virologických laboratórií a expertov a treba pri tom zdôrazniť, že práve kolektívna expertíza tohto konzorcia je neprekonateľná. Táto sieť disponuje svetovými odborníkmi vlastne na každú virologickú situáciu. To sa teraz potvrdilo a ukázalo ako veľmi užitočné. EVA-GLOBAL zohral v pandémii, najmä v jej počiatkoch, keď bol akútny nedostatok referenčného materiálu na diagnostiku aj výskum, dôležitú úlohu. Som veľmi hrdý, že aj my sme boli toho súčasťou a naše izoláty vírusu boli veľmi skoro (hneď v marci) k dispozícii celosvetovej virologickej komunite.

 

Čo odznelo pri udeľovaní Ceny SAV

Cenu SAV za popularizáciu vedy a spoločenské aplikácie vedy získal kolektív pracovníkov z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV (v abecednom poradí) doc. RNDr. Tatiana Betáková, DrSc., RNDr. Boris Klempa, DrSc., MVDr. Juraj Kopáček, DrSc., prof. RNDr. Silvia Pastoreková, DrSc.

Bezprostredným podnetom na nomináciu kolektívu bol iniciatívny a aktívny prístup a pomoc pri riešení problémov vírusovej pandémie. Táto pomoc nespočívala len v odbornej a servisnej práci pre štát, ale v mnohom aj v osvetovej práci. V množstve verejných vystúpení, vyhlásení, besied a rozhovorov pracovníci vysvetľovali, čo sú vírusy, ako vyzerajú, čo je vírusová nákaza, aké sú jej mechanizmy a aké sú možnosti ochrany.

Trpezlivo vysvetľovali, ako funguje vakcinácia, aké sú rozdiely medzi dostupnými vakcínami, ako funguje obrana organizmu po vakcinácii. Vždy vystupovali pod hlavičkou SAV, nezabúdali pripomínať dôležitosť existencie vedy na Slovensku, dôležitosť jej podpory… Médiá aj široká verejnosť si SAV osvojili ako autoritu a s otázkami sa prioritne a priamo obracali na pracovníkov SAV, čo prestíž akadémie v očiach verejnosti veľmi vyzdvihlo.

Pracovníci Virologického ústavu sú aj autormi dokumentov, ktoré sa stali oficiálnym stanoviskom celej SAV a boli zdrojom informácií pre verejnosť a mienkotvorné médiá. Spomeňme Stanovisko Virologického ústavu BMC SAV k situácii okolo koronavírusu z 28. februára 2020 a Stanovisko Slovenskej akadémie vied k vakcinácii proti COVID-19 z 18. januára tohto roku. Oba dokumenty mali mnoho tisíc zhliadnutí a stiahnutí. Význam týchto stanovísk je zvýraznený dobou, v ktorej boli zverejnené – stali sa spoľahlivým referenčným zdrojom informácií v časoch neistoty a konšpiračných teórií. Popularizačné výstupy týchto pracovníkov však nie sú spojené len so súčasnou pandémiou koronavírusu. V prehľadoch mediálnych výstupov možno nájsť mnoho vystúpení, vyjadrení a rozhovorov na mnohé iné aktuálne témy – chrípkové ochorenia, vakcinácia proti chrípke, nákazy spôsobené kliešťami, exotické vírusové ochorenia a mnohé ďalšie. (ld)

 

Zdroj článku: časopis Akadémia/Správy SAV č. 4. 2021

Autor: Martin Podstupka
Foto: Martin Bystriansky