Opomínaný čuch si zaslúži viac pozornosti

RNDr. Enikő Račeková, PhD., (na snímke vpravo) a RNDr. Marcela Martončíková, PhD.

Začiatkom mája odštartovali koordinátorky projektu Čuch a COVID-19 RNDr. Enikő Račeková, CSc., a RNDr. Marcela Martončíková, PhD., z Neurobiologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV jeho druhú etapu. Tá umožnila ďalším ľuďom s poruchou čuchu po prekonaní COVID-19, aby si pomocou testu parfumovaných fixiek a znalostí vedcov z tohto ústavu overili, do akej miery je tento ich zmysel postihnutý (Akadémia/Správy SAV 2/2019, Čuch a COVID-19). Strata čuchu a chuti patrí medzi hlavné príznaky tohto ochorenia.

Od fixiek k lekárovi

Enikő Račeková k vzniku projektu hovorí, že sa len snažili využiť znalosti z výskumu čuchového systému, ktorému sa v tomto ústave SAV venujú už roky. „V našom výskume tvorby nových neurónov sa zameriavame na výskum tých oblastí mozgu, ktoré patria aj do čuchového systému. Keď minulý rok pandémia priniesla i poznanie, že COVID-19 sa prejavuje okrem iného poruchou čuchu, hneď sme sa začali zaoberať myšlienkou na testovanie. Zvažovali sme, že by tento silný príznak choroby mohol pomôcť vytypovať infikovaných ľudí bez toho, aby išli na pomerne drahé PCR testy. No prišli antigénové testy, ktoré to vyriešili.“

Ukázalo sa však, že veľa ľudí, ktorí ochorenie prekonali, trpí pretrvávajúcimi poruchami čuchu. „A že sú tak trochu bezprizorní. Nevedia dosť dobre, kam sa obrátiť. Všeobecní lekári totiž často neprikladajú takýmto problémom váhu,“ hovorí vedkyňa.

V snahe pomôcť týmto ľuďom sa vedci rozhodli pre testovanie. Oslovili odborných lekárov so žiadosťou o spoluprácu a zostavili tak sieť spolupracujúcich lekárov, ktorí sa budú pacientom s poruchami čuchu ďalej venovať. Vznikla webová stránka, na ktorej sa mohli prihlásiť a zaregistrovať záujemcovia o testovanie čuchu. Z Neurobiologického ústavu BMC SAV im poslali parfumované fixky, pomocou ktorých skúšali, nakoľko je tento ich zmysel po prekonaní COVID-19 postihnutý. Úplne jednoducho. Stačilo ovoňať a identifikovať, čo im ktorá vôňa fixky pripomína (paprika, citrón…), prípadne či necítia nič. Vyplnili k tomu online dotazník. V akadémii vedci test a dotazník vyhodnotili a po trase SAV – testovaný človek putoval späť výsledok spolu s odporučením pre lekára zo siete spolupracujúcich odborných lekárov. Výsledok z vyhodnoteného dotazníka by mal pacientovi s poruchou čuchu pomôcť komunikovať s lekárom – otorinolaryngológom. „Pri tom nás podporil garant projektu docent Doležal [doc. MUDr. Pavel Doležal, CSc., prezident Slovenskej spoločnosti pre ORL a chirurgiu hlavy a krku – poznámka redakcie], ktorý pomohol pre testovaných vytvoriť zoznam ORL lekárov z celého Slovenska,“ pripomína doktorka Račeková.

Prestávka na nadýchnutie

Po 580 testovaných účastníkoch museli projekt na čas prerušiť, lebo už nemali ľuďom čo ani ako posielať. Ako vysvetľuje E. Račeková, prestávku medzi prvou a druhou etapou projektu využili na vyhodnotenie výsledkov prvej fázy a tiež na zháňanie peňazí, za ktoré by v ňom mohli pokračovať.

Ide totiž o osobitný projekt, ktorý nebol financovaný žiadnou agentúrou, ale takmer výlučne zo sponzorských peňazí. Pomohlo občianske Združenie pre podporu neurovedného výskumu. To vzniklo svojho času pri košickom Neurobiologickom ústave BMC SAV a bolo podľa tejto vedkyne zo začiatku jediným sponzorom projektu. V koncovke, keď sa zdroje združenia vyčerpali, pomohlo domovské Biomedicínske centrum SAV. Pritom nejde o nič nákladné. Vlastne len o peniaze na webstránku, parfumované fixky, obálky, známky… Podporu pre projekt sa jeho koordinátorky snažili získať aj inde. Neuspeli. Ani v Agentúre na podporu výskumu a vývoja, kde navrhli pre túto aktivitu projekt v rámci verejnej výzvy PP-COVID 2020. Hoci v porovnaní s inými projektmi sú náklady na tento takmer zanedbateľné.

Projekt Čuch a COVID-19 je pre jeho tvorkyne aj vedecky zaujímavý. „Vidíme tam veľa súvislostí časových i iných, napríklad sledujeme súvis s hmotnosťou, lepšie povedané s Body Mass Indexom [indexom telesnej hmotnosti BMI, hmotnosť v kilogramoch delená výškou v metroch na druhú – poznámka redakcie]. Už na prvý pohľad je zrejmé, že medzi testovanými je mnoho ľudí s nadváhou,“ hovorí doktorka Račeková. Ako dodáva, pri vyhodnocovaní dotazníkov vedcov prekvapilo, že mnohí pacienti trpia poruchou čuchu aj rok po prekonaní ochorenia COVID-19.

Poruchy ako signály ochorení

Na minuloročnej januárovej košickej Vedeckej kaviarni označila E. Račeková vo svojej prednáške čuch za opomínaný zmysel, ktorému – aj keď je z evolučného hľadiska jedným z najstarších – sa venuje najmenšia pozornosť. Ľudia si často neuvedomujú svoje čuchové problémy ani dôležitosť jeho porúch. Pritom čuch zohráva v živote človeka dôležitú úlohu v mnohých oblastiach – chráni a varuje pred vdychovaním niektorých toxických plynov či pred zjedením pokazenej potravy. Čuch vplýva aj na procesy súvisiace s trávením. Má význam i v oblasti sociálnej komunikácie, napríklad pri výbere partnera. „Podľa mojich poznatkov sa na Slovensku v klinickej praxi venuje málo pozornosti poruchám čuchu, nemáme rozvinuté metódy na jeho dôkladné vyšetrenie. V Česku sú podstatne ďalej, no najlepší sú po tejto stránke Nemci,“ hovorí E. Račeková.

Ako pripomína, výskumy ukázali, že poruchy čuchu sú často predzvesťou iných závažných ochorení, napríklad Parkinsonovej či Alzheimerovej choroby. „Tam tento signál prichádza oveľa skôr ako ostatné príznaky,“ vysvetľuje. S tým, že dôvody nie sú známe, no včasná diagnostika je pri týchto ochoreniach veľmi významná. Ako dodáva, poruchy čuchu sa spomínajú aj v súvislosti s epilepsiou, autizmom, cukrovkou či migrénou.

Dlho utajená schopnosť

Výskum čuchu ako zmyslu však nie je hlavný predmet jej výskumu. Od deväťdesiatych rokov sa E. Račeková venuje postnatálnej neurogenéze, čo je schopnosť mozgu produkovať nové nervové bunky po narodení. „My sme sa ešte učili, že neuróny sa po narodení netvoria. Vychádzalo to z učenia veľkého španielskeho vedca Santiaga Ramón y Cajala [1852 – 1934, vedec, lekár, pedagóg, nositeľ Nobelovej ceny, jeden zo zakladateľov súčasnej neurovedy – poznámka redakcie] zo začiatku minulého storočia, ktorý tvrdil, že v mozgu môže všetko odumrieť a nič nové nevzniká. No desaťročia ďalšieho výskumu ukázali, že je to omyl. Prvý raz s tým prišiel v šesťdesiatych rokoch americký biológ pôvodom z Budapešti Joseph Altman, no ostal nepochopený. Ale v deväťdesiatych rokoch minulého storočia už bolo jasné, že je to skutočne inak. A jedna z oblastí, kde sa tvoria nové neuróny aj po narodení, je práve čuchový systém,“ zdôrazňuje vedkyňa, ktorá sa téme venuje prakticky odvtedy, keď bolo toto zistenie publikované.

„Mozgové štruktúry, v ktorých sú spracované čuchové vnemy, tvoria čuchový systém a ten patrí medzi najstaršie oblasti mozgu. Regeneračná schopnosť tohto systému nemá v rámci centrálneho nervového systému obdobu. V pravidelných intervaloch sa nám obnovujú čuchové bunky v nosovej sliznici a počas celého života sa tvoria nové nervové bunky v mozgových štruktúrach súvisiacich s čuchom. Čuchové podnety sa počas vývinu jedinca uplatňujú ako podmieňujúci činiteľ pri vzniku viacerých neurónových okruhov. Preto sa nám určité vône spájajú s konkrétnymi udalosťami a vecami. Oblasti mozgu, kam prichádzajú čuchové podráždenia, sú priamo alebo nepriamo prepojené s mnohými štruktúrami mozgu, okrem iného aj s oblasťami ovplyvňujúcimi intelektuálne funkcie, správanie a emocionálne prejavy,“ napísali E. Račeková a M. Martončíková v občasníku Košické neuročriepky, ktorý vydával Neurobiologický ústav SAV v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre neurovedy.

Inšpirujúci svet pachov a vôní

Ako vysvetľuje E. Račeková, vo svojom výskume sa venujú zákonitostiam tvorby nervových buniek v dospelom mozgu z rôznych hľadísk. „Sledujeme tiež to, ako neurogenézu ovplyvňujú vonkajšie faktory. Okrem iného napríklad aj to, ako na tento proces pôsobí stres, prípadne rôzne druhy žiarenia.“

Výskumy zistili napríklad, že čím je – pokiaľ ide o pachy a vône – rozmanitejšie vonkajšie prostredie, tým viac nových nervových buniek sa tvorí. „Takže je pre nás prospešné existovať v prostredí, ktoré je pestré na vône. No tendencia je opačná. Ľudia sa pripravujú o čuchové podnety tým, že sú čoraz viac zavretí vnútri, menej chodia do prírody.“

Výsledky výskumov na potkanoch vedcom ukázali, že na tvorbu nových nervových buniek v dospelom mozgu pôsobí nepriaznivo aj elektromagnetické žiarenie. Nepriaznivý vplyv dokázal aj pokus s takzvaným skorým či raným stresom. Pri ňom sa oddeľujú na istý čas mláďatá potkana od matky, tím venujúci sa v Neurobiologickom ústave BMC SAV tejto téme skúmal aj vplyv umelých či prírodných vôní na neurogenézu.

Doktorka Račeková hovorí, že v ďalšom výskume sa chce venovať podrobnejšie tomu, či sú do regulácie tvorby nových neurónov zapojené aj iné mozgové štruktúry. „Ide o doposiaľ neopísané spôsoby regulácie postnatálnej neurogenézy v čuchovom systéme. Naším cieľom je získať nové poznatky o neuronálnej regulácii neurogenézy prostredníctvom neurónov lokalizovaných priamo v týchto neurogénnych oblastiach. Pre možné využitie novovzniknutých buniek pri reparácii mozgu je nevyhnutné úplné pochopenie regulačných mechanizmov neurogenézy.“ Dlhodobo sa snaží iniciovať a prispieť k vybudovaniu dobre vybaveného čuchového laboratória a zavedeniu vyšetrení čuchu ako štandardnej klinickej diagnostickej metódy na Slovensku.

RNDr. Enikő Račeková, PhD., (na snímke vpravo) vyštudovala odbor biológia so zameraním na fyziológiu živočíchov a človeka na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. V Neurobiologickom ústave v Košiciach pôsobí od roku 1985. V súčasnosti je samostatná vedecká pracovníčka, vedúca Laboratória neuromorfológie a vývojovej neurobiológie. Celú svoju vedeckú kariéru sa orientuje na výskum čuchového systému. Skúmaniu postnatálnej neurogenézy sa začala venovať krátko na to, ako sa v deväťdesiatych rokoch objavili prvé publikácie o tomto fenoméne. Skúsenosti v oblasti neurobiologického výskumu získala počas viacerých krátkodobých pobytov na zahraničných pracoviskách. Je spoluautorkou monografie Poruchy čichu a chuti. V súvislosti s tvorbou nových neurónov v čuchovom systéme sa jej s jej tímom podarilo získať originálne výsledky o morfologickom základe neuronálnej regulácie postnatálnej neurogenézy alebo o vplyve vonkajších faktorov na jednotlivé procesy neurogenézy.

RNDr. Marcela Martončíková, PhD., vyštudovala odbor biológia so zameraním na fyziológiu živočíchov a človeka na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. V Neurobiologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV v Košiciach pôsobí od roku 2000. Svoju dizertačnú prácu vypracovala v oblasti postnatálnej neurogenézy v čuchovom systéme. Je samostatná vedecká pracovníčka, expertka v oblasti vývinových štúdií v čuchovom systéme. Má rozsiahle skúsenosti s imunohistochemickými analýzami a kvantitatívnym hodnotením údajov. Disponuje aj praktickými skúsenosťami testovania čuchu u ľudí. Je autorka dvoch prehľadných článkov o klinickom význame testovania čuchových funkcií pre včasné odhalenie neurodegeneratívnych ochorení.

O projekte: Projekt Čuch a COVID-19 prináša vyšetrenie čuchu na diaľku

 

Zdroj článku: časopis Akadémia/Správy SAV č. 3.2021

Autor: Martin Podstupka
Úvodné foto: Ján Gálik